Juli

Rodič chce mať svoje dieťa všestranne rozvinuté- telesne aj duševne. Od malička s deťmi cvičíme, tancujeme, spievame im pesničky, čítame rozprávočky a riekanky. Z každého rohu trocha- aby bolo dieťatko rozhľadené a šikovné.

V predškolskom zariadení  hrdo pozeráme na naše ratolesti, ako na rôznych vystúpeniach pre rodičov prezentujú čo sa naučili- spievajú, tancujú, recitujú.
S príchodom do školy je čas dať dieťa  aj do Základnej umeleckej školy. Kedy je ten správny čas ? Ťažko povedať . Vo Švajčiarsku a Nemecku už celkom maličké deti- trojročné- chodia s rodičmi do umeleckých škôl. Nie učiť sa – iba tak popozerať si nástroje, vyskúšať ich, pozrieť sa na iných ako hrajú. Sadnúť si do výtvarnej triedy a skúšať krásu farieb a jednoduchých techník. Zaujímavé že tak skoro? Veru- neviem, s akým konečným efektom.

Myslím si ale, že náš systém vzdelávania- dávno vypracovaný a rokmi overený je ten správny. Naozajstný čas aj na umelecké školy prichádza so školským vekom. Dieťa vtedy má ísť podľa mňa aj na výtvarnú výchovu aj na hudobnú výchovu. Získa tak základné informácie z týchto odborov.

• Na výtvarnej výchove

 sa naučí o starých majstroch palety, vyskúša si rôzne výtvarné techniky – môže to byť na škodu? Určite nie, ak sa aj tomu nebude v budúcnosti venovať , získa fantastický základ.

• Na hudobnej výchove

 sa naučí poznať noty, rozlíšiť zvuky hudobných nástrojov, zahrať prvú stupnicu, vypočuť si prvé hudobné dielo vážnejšieho charakteru. Rozšíri to jeho obzory o ďalší rozmer. Aj príklad v rodine- čítanie, počúvanie hudby- zanechá u deti svoj odraz. Základné školy by mali veľmi vážiť výber tzv. výchovných koncertov. Hudba , ktorá tu zneje nemá byť ťažká, ale naopak pekná  , melodická. Volajme umelcov, ktorých deti poznajú – oveľa lepšie od nich príjmu prvé kontakty s vážnou hudbou. Berme deti na koncerty- urobme im z toho slávnosť.